Keď niekomu poviem, že pravdepodobne je jeho psík z množiarne, častá reakcia je: “ Ešte šťastie, že som si ju stade zobral/a“.

Táto reakcia je z pohľadu šteniatka dobrá, pretože sa dostalo preč z tej hrôzy. Lenže ako dlho tam šteniatko bude? Chvíľku, pokým sa nepredá. Zlé to pre neho začína byť v prípade, že ho nikto nechce, alebo je to „nepodarok“.

No v množiarňach skutočne trpia dospelé psíky. Tie sú využívané ako továreň celý život. A práve na nich sa treba zamerať.

Pomoc pre psíkov z množiarne by som rozdelil do dvoch skupín: krátkodobá a dlhodobá.

Krátkodobá pomoc

Sem môžeme zaradiť odhalenie množiarne.  Pre zachránených psíkov je to pomoc už do konca života, ale v skutočnosti to rieši problém iba z malej časti. Odhalíte jednu množiareň, zachránite pár psíkov. Lenže dopyt stále je, preto vznikne ďalšia a ďalšie psíky budú trpieť. Efektívnejšia je nasledovná pomoc:

Dlhodobá pomoc

Pokým budú ľudia kupovať psíky od množiteľov, tak množiarne budú existovať. Preto treba robiť osvetu tejto problematike. Hneď ako ľudia prestanú kupovať psíkov z množiarní začne ich počet klesať. Viete ako to funguje: kde je dopyt tam je ponuka. Je to beh na dlhú trať, ale stojí to za to. Je pravda, že psíky budú stále trpieť v množiarňach, ktoré už existujú, preto ich treba odhaľovať. No pokiaľ ľudia majú záujem o takéto psíky z továrni, tak počet množiarní bude len stúpať a preto je toto riešenie z dlhodobého hľadiska oveľa efektívnejšie.

Veľmi by tomuto pomohlo keby bol aj zákon ústretovejší voči ľudom, ktorí chcú pomáhať a viac prísny voči tým, ktorí si spravili továreň na psíky.

Tak čo spravíme? Ideme pomáhať psíkom?