Psíky, Zaujímavosti

Kedy, kde a ako vznikol domestikovaný pes?

„Ľudia domestikovali psov a psy domestikovali ľudí…“

Rozmýšľali ste už niekedy nad pôvodom Vášho psíka?  Nemyslime tým jeho rodičov, starých rodičov alebo prarodičov. Ale jeho dávnych divokých predkov, ktorých ľudia domestikovali. Dnes poznáme  veľké, malé, strakaté, biele, žíhane psy. Tiež aj s ovisnutými ušami, so vzpriamenými ušami, s chvostom, bez chvosta.

Je ich veľa. Teraz sa Vám budeme snažiť priblížiť ako sa to vlastne bolo, že človek domestikoval divé zviera – vlka, šakala, kojota a spravil z neho domáceho miláčika – psa.

Kedy? –  Podľa archeologických nálezov sa odhaduje vek domestikácie pred 13 000 – 30 000 rokmi. Archeologické výskumy skúmali zmeny na pozostatkoch kostí. Kosti sa výrazne líšia od kostí vlka. A taktiež sa našli pozostatky kostí pochované spolu s ľudskými kostrami.

Kde? – Pozostatky domestikovaného psa sa najčastejšie nachádzajú v oblasti Ázie, Egyptu, oblasti dnešného Iraku, Iránu a Mezopotámie. Presne tam, kde sa nachádzali najvyspelejšie kmene, ktoré často lovili zver a poskytovali divým psom obživu. Najstaršie pozostatky sa našli v Európe a na blízkom východe – juhovýchodná Ázia. (najstaršie plemeno – pes rašelinný/močiarny)

Ako? – Veľa vedcov má teóriu že pes domestikoval človeka a nie človek psa. Ako je to možné?

Psovité šelmy sa zdržiavali pri divokých kmeňoch, ktoré vyhadzovali úbytky potravy do okolia svojho stanoviska. Šelmy tak nemuseli loviť, ale len „prišli na hotové“. Tým pádom zbavovali ľudí odpadu, ktorý im ostal po love.
Postupom času sa šelmy začali s ľuďmi zbližovať a poskytovať im  psychologickú a emocionálnu podporu. Okrem iného sa stali veľkou výpomocou pri love.
Počas tohto procesu psy dosiahli:

  • morfologickú variabilitu – má dlhší tráviaci trakt, feny sa hárajú 2x ročne (vlčice 1x). Rôzna štruktúra srsti, tvar uší, štekanie
  • behaviorálnu variabilitu – menšia plachosť, väčšia prispôsobivosť, obmedzená súperivosť, poddajnosť, spolupráca s človekom – pes, ako jediné domestikované zviera má špeciálnu schopnosť sociálnej interakcie s ľuďmi – sociálne učenie, kooperácia, komunikácia.

Vlk, šakal, kojot, líška, fenek,…, (36 druhov) – majú rovnaký počet chromozómov (78), to znamená že sa môžu medzi sebou krížiť a mať potomstvo, ktoré je následne tiež schopné sa rozmnožovať.
Tak si predstavte, koľko možností mali ľudia na kríženie psích šeliem, aby z neho dostali dnešné podoby mnohých plemien, ktoré získali v ľudskej spoločnosti rôzne funkcie a status.